Zväz stredoslovenských banských miest




Vznik miest na Slovensku sa viaže na dobu vlády Belu IV. (1235–70) v Uhorsku. Prvým banským mestom sa stala Banská Štiavnica (jej prvé privilégiá sa nezachovali), ktorú v oblasti stredného Slovenska nasledovali ďalšie banské mestá: Banská Bystrica 1255, Kremnica 1328, Pukanec 1405, Nová Baňa 1345, Ľubietová 1379, Banská Belá 1450. Tieto mestá okrem geografickej polohy spájal predovšetkým banský element, pre ktorý mali širokú podporu uhorských panovníkov. Ich prvotný záujem smeroval k drahým kovom, neskôr k farebným kovom a železnej rude.
Ďalší faktor, ktorý spájal tieto mestá bolo jednotné mestské a banské právo odvodené od banskoštiavnického práva. Až roku 1492 pristúpila Kremnica k spísaniu vlastného banského práva (pri tom aj toto banské právo bolo odvodené od banskoštiavnického).
Tretím faktorom prehlbujúcim spoluprácu siedmich stredoslovenských banských miest bola spoločná obrana proti vonkajším a vnútorným nepriateľom. Životné nebezpečenstvo pre banské mestá tvorili najmä Turci, ktorí otvorene prejavovali záujem o bohatstvo banských miest. Vnútornou hrozbou banským mestám boli feudáli obývajúci hrady na okolí banských miest (pozri článok „Dóciovci a stred. Banské mestá“) a samotní búriaci sa baníci, nespokojní so svojím postavením.
A kedy sa stretávame so založením Zväzu stredoslovenských banských miest? Neexistuje doteraz archívny prameň potvrdzujúci priamo jeho vznik, M. Šoka uvádza v roku 1380). Je len v mestskej knihe banskoštiavnickej a banskobystrickej záznam o spoločnom riešení banského sporu z r. 1388. Na príkaz panovníka Žigmunda Luxemburského (1387 – 1473) pod predsedníctvom kráľovského scansora sa zišli zástupcovia banských miest do Banskej Štiavnice, aby spor vyriešili, čo nám dáva právo domnievať sa, že takéto prepojenie medzi mestami bolo zaužívané do vzniku Banskej Štiavnice a Banskej Bystrice. Mestá totiž neskôr používali spoločné označenie „Confoederatio septem civitatum“, Res publica septem montanarum (civitatum) a tiež „Libera res publica civitatum confoederatarum“. Po obsadení južnej časti Uhorska (po Moháči 1526), sa stretávame aj s pomenovaním „Inferiores montanae civitates Hungariae“, „Die Niederungarische Bergstädte“.
Každé mesto na zasadnutiach Zväzu zastupoval notár a jeden člen mestskej rady – prísažný. Stretnutia zástupcov miest sa konali minimálne raz ročne, v prípade potreby aj viackrát, napr. na popud kráľovského alebo vojenského nariadenia. Po víťazstve reformácie v banských mestách, riešili sa na zasadnutiach Zväzu aj náboženské otázky za prítomnosti duchovných jednotlivých miest. Zasadnutia sa konali zvyčajne v Kremnici.
O význame Zväzu svedčí aj tá skutočnosť, že banský poriadok vydaný Maximiliánom I. (1564 – 76) roku 1571 bol pôvodne zostavený pre Zväz a neskôr bola jeho platnosť zavedená v celej krajine.
Zväz vo svojej činnosti orientoval svoju pozornosť predovšetkým na súdnu právomoc (mal charakter druhostupňovej inštancie). Táto sa opierala o spoločný právny štatút vypracovaný r. 1619. Obsahom súdnej činnosti boli otázky banské, civilné a schvaľovanie a zlistiňovanie kúpnopredajných zmlúv. Súčasťou právnej právomoci Zväzu bolo oprávnenie vyniesť rozsudok smrti, preto mal aj vlastného kata.
Na zasadnutiach Zväzu sa tiež riešili hospodárske problémy, ktoré prišli na program po obsadení Budína 91541), kedy sa výrazne obmedzuje výroba a obchod.
Ďalej to boli finančné otázky. Zväz mal totiž okrem spoločných príjmov i spoločné výdavky. Príjmy pozostávali z príspevkov jednotlivých miest do spoločnej pokladnice Zväzu, potom z príjmov z pokút za priestupky a príjmov zo spoločného majetku. Dane tvorili spoločná daň Zväzu v prospech Zvolenského zámku, mimoriadne dane a pôžičky kráľovi, výdavky na obranu proti Turkom a výdavky spojené s účasťou Zväzu na uhorskom sneme.
Okrem toho Zväz organizoval spoločnú obranu proti Turkom, proti Dóciovcom, pri potláčaní baníckych povstaní a nepokojov. Nemalým problémom sa stali aj stavovské povstanie, ktoré banské mestá vyčerpávali najmä finančne.
Tak ako nepoznáme presne dátum vzniku Zväzu stredoslovenských banských miest, tak nepoznáme ani dátum zániku. Vieme však, že na začiatku druhej polovice 19.stor., v čase rozsiahlych politických zmien prestal Zväz existovať.


Obrazová príloha – Mapa Zväzu stredoslovenských banských miest s erbami miest.
V minulých číslach časopisu Bystrický Permon bola uverejnená informácia o možnosti zápisu regiónu mesta Banská Bystrica ako aj ďalších banských miest do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. V článkoch je uvedená dôvodová správa, ako aj význam zápisu pre zvýšenie návštevnosti najmä zahraničnými turistami.
Banské mestá vytvorili v stredoveku za účelom spoločnej obrany a zabezpečenia prosperity „Zväz stredoslovenských banských miest“ – viď prílohu.
Redakcia nášho časopisu pripravuje produkt aktívneho cestovného ruchu pod názvom „Výlet do minulosti“ s tematikou návštevy 7 banských miest, počas ktorej po dobu 7 dní predstavíme súčastnosť i minulosť tej časti Slovenska, ktorá tvorila dejiny stredovekej Európy a vtedajšieho sveta.
Príloha – Zväz stredoslaňovenských banských miest

BYSTRICKÝ PERMON